Cesta hrdinov SNP s dieťaťom v nosiči (1. časť)

Autor: Tomáš Velecký | 13.2.2017 o 15:19 | (upravené 15.2.2017 o 10:20) Karma článku: 6,34 | Prečítané:  784x

Cesta hrdinov SNP bola vždy mojím snom. Ten sa začal rozplývať po založení rodiny. Bábätko znemožnilo plánovať extrémny prechod Slovenskom z jeho najbohatšieho do najchudobnejšieho kúta. Čo tak ale zobrať dieťa so sebou?

Z Devína na Duklu je to 765 km. Súčet prevýšení 31 000 m hore a 31 000 m dole. Dospelému človeku trvá cesta zhruba mesiac. Musí znášať únavu, vrtochy počasia, komáre aj vysoké hory, spať pod širákom, v stane, v útulniach a len sem-tam zložiť hlavu na nejakej chate. Je to neustály boj o dopĺňanie vody, jedla, čistých ponožiek...

Trasa sa však dá absolvovať aj na etapy. Bude to trvať roky a bude to stáť za to. V nasledujúcom blogu opíšem prvý rok putovania. Absolvovali sme ho počas dvoch mesiacov v máji a júni 2013. Karolínka nemala ani 12 mesiacov.

VÝSTROJ A VÝZBROJ

Deti nechodia. Do prvého roka nevedia, potom nechcú. Karolínka bola v prvom štádiu. Dostali sme hrudný nosič. Jeho výhodou bolo, že som sa popri chôdzi mohol dcérke venovať, kým nespala, a pridŕžať jej hlavu, keď zaspala. Malé deti majú celkovo turistiku dosť na háku. Nevýhodou hrudného nosiča bolo, že som ju vždy prepotil.

Vrchnú vrstvu detského oblečenia som napúšťal repelentom. Seba som v ňom pred výletom doslova vyumýval. To ale pozná každý, kto sa chodí prejsť do lesa.

 

 

 

 

I. ETAPA
Devín - Švábsky vrch

Do Devína sme sa dopravili busom MHD. Pozreli sme si sútok Moravy s Dunajom a popri rodinných domoch a ríbezľových sadoch sme začali stúpať hore na Devínsku kobylu. Vrchol s nadmorskou výškou 514 metrov bol pre nás prvým na celej trase putovania. Pre mnohých býva posledným, keďže Cesta hrdinov SNP sa zväčša chodí z východu na západ. Z Devínskej kobyly vlastne už len dole po hrebeni na Švábsky vrch (359 m). A odtiaľ domov do Dúbravky.

II. ETAPA
Švábsky vrch - Líščie údolie

Už od začiatku mi bolo jasné, že rozdelenie trasy na dojčenské etapy predĺži putovanie o nástupy k červenej značke, a o zostupy domov. Ale čo už. Cesta je cieľ. Hlad je hlad. Mlieko je mlieko.

Čiže druhý deň sme sa z Dúbravky vyštverali zase hore na Švábsky vrch, kde sme včera zišli z červenej. Krásnymi Jezuitskými lesmi sme sa vydali ku Karlovej Vsi, z lesa sme vyšli pri cyklotrónovom centre. Ponad štvorprúdovku do Líščieho údolia. A električkou naspäť domov.

 

 

III. ETAPA
Líščie údolie - Slávičie údolie

Konečne ide s nami už aj mama. Električkou na dnešný štart v Líščom údolí a pomedzi múry dvoch nie lacných víl hore takmer na vrch Sitina. Z neho zostup k intrákom na Mlynoch. Unique, Elam, 39-na... Spomienky na časy dávno minulé, kým sme sa ešte nepoznali, prešla manželka aj ja taktným mlčaním. Radšej.

 

IV. ETAPA
Slávičie údolie - Pražská ul.

Dnes sme nechali nosič doma. Čaká nás časovka v meste. Zo Slávičieho údolia tlačím kočík na Drotársku cestu. Horská prémia, bodkovaný dres. Odtiaľ na Slavín. Zo Slavína zjazd k Horskému parku a na Patrónku. Zaujímavosťou tejto etapy bolo to, že sme išli cez najbohatšiu časť celej krajiny. Teda ak bohatstvom myslíme bohatstvo. Nikde inde na Slovensku v takej koncentrácii nežijú takí bohatí ľudia ako pri Slavíne. A je tam dosť príslušníkov Červenej armády, ktorí už ale nežijú.

Priamo na Ceste hrdinov SNP majú rezidencie veľvyslanci USA a Číny. Bolo to dnes pestré. Bývajú doslova cez ulicu. Ak niekedy medzi týmito supermocnosťami vypukne vojna, bude to podľa mňa u nás na Slavíne. Môžu si hádzať kamene do okien.

V. ETAPA
Pražská ul. - Spariská

Lúčime sa s autami a ruchom mesta. Najprv nenápadným podchodom popod železnicu, ktorý bude asi tým najnižším miestom na celej 750-kilometrovej trase. Potom lesom na Kamzík (439 m) a odtiaľ už po hrebeni Malých Karpát.

Malokarpatské lesy mám rád. Ešte pred Spariskami nad Krasňanmi na mňa niekto zo skupiny opekajúcich ľudí kričí. Kolegyňa tam je na výlete s partiou divadelníkov. Pristavujeme sa. 

 

 

 

 

Potom sa k nám kolegyňa pripája, pokračujeme v trojici na Spariská a odtiaľ dole do Krasňan. Následne nás autom vezie domov do Dúbravky.

 

VI. ETAPA
Spariská - Biely Kríž

V poslednej etape nad hlavným mestom som vymenil hrudný nosič za chrbtový. Je to super. Aj menej namáhavé. Ani Karolínku tak neprepotím. Nevýhoda je nabok visiaca hlávka, keď bábätko zaspí.

Celkovo sme počas šiestich bábätkovských výletov prešli 31 kilometrov. Vekom začnú prejdené úseky naberať na dĺžke. Bez plienok a potreby dojčiť to už pôjde ako po masle. Od tejto chvíle už ale budeme musieť do logistiky prizývať aj mamu s autom. Prípadne to riešiť spoločným víkendovým pobytom.
Pokračovanie nabudúce.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Nemecký tím zachránil najmenej pravdepodobný darca. Diktátor

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.


Už ste čítali?