Rakúšania ju volajú Thaya. Česi jej dali meno Dyje. My sme sa vybrali splaviť jej záverečných 20 kilometrov.
Vlak z Bratislavy bol v Břeclavi za 45 minút. Lode sme si vzali nafukovacie, pádla skladacie. Na vodu sme nastúpili asi 400 metrov od stanice, pod železničným mostom.
Rieka je pokojná, vhodná pre úplných začiatočníkov. Asi po dvoch kilometroch sa na svojej poslednej púti stáva hraničným tokom medzi Rakúskom a Českom. Smutnú históriu tejto časti Európy pripomína niekoľko predvojnových betónových bunkrov. Politici 30. rokov si od nich sľubovali ochranu pred Rakúšanom, ktorý sa preslávil ako Nemec. Ako to dopadlo, vieme. Jeden z bunkrov je dnes už podmytý a prevrátený do rieky. Zaujímavý pohľad.
Povojnové časy priniesli na rieke budovanie železnej opony. Mala za úlohu držať nás v krajine, kde mnohí z nás žiť už nechceli. Kým Rakúšania na svojom brehu chodili na rybačky a predĺžené víkendy, o čom svedčia stovky (!) rybárskych chalúp, na českej strane je breh oveľa pustejší. Občania Československa tam chodiť nemohli.
Prespali sme na sútoku Dyje s Moravou (Thaya und March Zusammenfluß). Je to trojhraničný bod, v ktorom sa stretávajú hranice Rakúska, Česka a Slovenska. Najlepšie miesto na táborenie je na slovenskej strane. Pokosená lúčka, na nej socha. Ráno sme pokračovali po Morave, ktorú Rakúšania volajú March.