Ako ma z Horniakov na Dolniaky spláchlo

Autor: Tomáš Velecký | 15.6.2018 o 15:04 | (upravené 17.6.2018 o 15:39) Karma článku: 2,30 | Prečítané:  884x

Dva svety malej krajiny - hornatý sever, nížinatý juh. Vždy ma bavilo hľadať miesto, kde sa to láme. V tomto blogu popíšem zážitky zo splavu nečakane krásneho úseku Váhu. Úseku, o ktorom som donedávna ani len netušil.

Manželka sa ma rozhodla zbaviť. Aspoň na jeden deň zo spoločného víkendu v Piešťanoch. V sobotu ráno ma odviezla pod priehradu Sĺňava do Sokoloviec a odišla. Ja som nafúkal čln a sadol som na rieku.

Váh je v celej svojej dĺžke nesplavný. Po vybudovaní vážskej kaskády vodných elektrární zostalo pre vodákov len niekoľko jeho fragmentov. Skúsenosti som mal z prielomu Malou Fatrou. Tentoraz som si vybral úsek Piešťany - Hlohovec - Sereď.

Váh pod Sĺňavou je malou riečkou vhodnou na rodinné splavy s deťmi. Väčšinu vody mu v priehrade ukradol Drahovský kanál. Na rieke nie sú žiadne záludné miesta, prúd sa miestami zrýchľuje a znova spomaľuje.

Na vode som sám. Široko - ďaleko žiadny ďalší vodák. Na brehoch ale vidím ľudí. Rybárov a opaľujúce sa nahé telá zdravím už zdiaľky. Zaujali ma rodinky, ktoré si do vedier prišli nabrať okruhliaky do záhrad, a najmä firmy, ktoré ich vo veľkom naberali tiež, aby ich do záhrad predali ľuďom, ktorí tam neprišli. S uspokojením zisťujem, že ekonomika na Váhu funguje.

Na rieke vidím veľa vtákov a vážok. Asi po dvoch hodinách počujem silné hučanie. Z pravej strany vracia Drahovský kanál rieke jej vodu. Silné prúdy sa tu miešajú v nelogických smeroch, takže po chvíli vyhodnocujem svoju snahu dostať sa do perejí ako márnu a len sa nechávam unášať prúdmi.

Pôvodne som chcel skončiť už v Hlohovci. Rieka sa však roztiekla do nečakane svižného tempa a mne bolo ľúto vystúpiť z nej. Hlohovcom som sa prehnal tempom pripomínajúcim Dunaj v Bratislave. Hneď za mestom zdiaľky hučia krásne pereje.

Rieka si odteraz udrží rýchlosť a cesta ubieha veľmi rýchlo. Prestávam pádlovať a v mobile zapínam LIVE prenos z hokeja. Hráme so Švédskom, kto si ten zápas pamätá, vie si predstaviť, čo si o mne mohli myslieť rybári, keď ma videli s rukami nad hlavou.

No a potom to prichádza. Keď vidím oblúk s plynovodom, spomeniem si, že pod ním majú byť azda najakčnejšie pereje na Váhu. Treba ich jazdiť po ľavej strane. Ja som to vyskúšal sprava a spadol som zo zhruba metrového stupňa rovno do valca. Našťastie som ním preletel ďalej do prúdu. Bola to ale chyba, nech sa jej vyvaruje každý, koho tento blog inšpiruje.

Pod plynovodom sa Váh spomaľuje a ja zvoľna dopádlujem do Serede s pekným miestom na vylodenie. Sfukujem loď, nastupujem na bus a cez Trnavu sa vraciam za babami do Piešťan.

Tento úsek Váhu som si naozaj užil a vrelo ho odporúčam. Komu sa nechce byť na vode 6 hodín, nech si ho rozdelí na dva dni. Predsa len - k vodáctvu by mali patriť aj prestávky na kúpanie a opekanie. Minimálne deti, slabí plavci a seniori by na tomto úseku mali mať vesty.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Prečo máme právo vedieť, či sa Fico cíti zle

Problémy predsedu Smeru môžu ovplyvniť kampaň.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Aspoň Kalavská má hrdosť

Ministerka si demisiou možno naštartovala politickú kariéru.


Už ste čítali?