Zelený labyrint

Autor: Tomáš Velecký | 11.3.2019 o 12:13 | (upravené 11.3.2019 o 15:39) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  532x

Našli sme zelenú džungľu za Bratislavou, objavili sme ostrov v jazere na ostrove a zistili sme, že aj Maďari majú celkom fajn pivá. - FOTOBLOG

Sobota, deväť hodín ráno. Linka bratislavskej MHD nás vyhadzuje pri hoteli Divoká voda na hrušovskej zdrži. Kajakári a kanoisti už trénujú v kanáli. A dole pod areálom vodných športov, kde nasadáme na Dunaj, nám jeden z nich hovorí, že máme šťastie: - Je sucho, vodohospodári dnes preto pustia do koryta viac vody, aby vyvolali v ramenách vysoký stav... lužné lesy raz za čas záplavu potrebujú.

Sme štyria - Duško, Šuťák, Huďo a ja, Valec. Chvíľu sa plavíme po Dunaji, ktorý je prakticky od nášho nástupu pod priehradou hraničným tokom. Naľavo od nás úzky pás slovenskej zeme medzi riekou a plavebným kanálom VD Gabčíkovo so slovenskými dedinkami Bodíky, Vojka a Dobrohošť. Napravo maďarský Szigetköz, čiže 60 km dlhý ostrov na území Maďarska ohraničený zo severu Dunajom a z juhu Mošonským Dunajom, navyše husto popretkávaný desiatkami menších či väčších ramien vytvárajúcich zelené bludisko ostrovov a ostrovčekov.

Z hlavného toku vplávame do prvého z nich. Rameno je široké sotva tri metre. Je prvou zdrojnicou tejto časti sústavy maďarských ramien, čiže voda v ňom tečie svižne.

Netrvá to dlho a z úzkeho a rýchleho ramena sa doľava oddeľuje ešte užšia "strouha" (lepší ako český výraz mi tu v Maďarsku nenapadá). Tečie do vnútra ostrova vytvoreného riekou a jej ramenom. A na tom ostrove napája sústavu dvoch alebo troch jazier. A na jednom z jazier malý ostrov. Dokonalý labyrint.

Tu parkujeme a pripravujeme si obed. Trávime tu celé popoludnie. Chýba už len gitara. Z času na čas prepláva okolo kanoe požičovne z Vadvíz kempu, ktorý je asi hodinu dole po prúde.

Neskôr poobede nasadáme znova do člnov. "Strouhou" sa vraciame späť do sústavy ramien a nimi po prúde sme za hodinku vo Vadvíz kempe.

Ráno po raňajkách sadáme znova na vodu. V tejto časti sústavy ramien to už netečie tak rýchlo ako v tej včerajšej. Prijímame preto politické rozhodnutie vplávať do mŕtveho ramena, kde to netečie síce vôbec, ale zato nás čo najviac priblíži ku korytu Dunaja. Potom už len preniesť člny späť do rieky.

V Dunaji voda znova tečie a my sa hýbeme. Zľahka pádlujeme a držíme sa v prúdnici. Až po Gabčíkovo sú nákladné aj osobné lode z rieky odklonené do plavebného kanála vodného diela, čiže cestou driememe a nechávame sa unášať prúdom.

Keď po pravej ruke minieme prístav v Dunaremete, vieme, že do Gabčíkova k Hullám Csárde zostáva posledných 2500 metrov. V csárde splav ukončíme, zavoláme si taxík a vezieme sa naspäť do Bratislavy.

V uplynulých mesiacoch sa objavili indície o úvahách úradov vystavať na tejto časti Dunaja elektrárne. Nedovoľme to. Príroda je tu naozaj krásna, neničme ju, ale ju objavujme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Prečo máme právo vedieť, či sa Fico cíti zle

Problémy predsedu Smeru môžu ovplyvniť kampaň.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Aspoň Kalavská má hrdosť

Ministerka si demisiou možno naštartovala politickú kariéru.


Už ste čítali?